História
Začiatky horskej služby na Slovensku
Koncom roka 1953 vznikol prípravný výbor (Fero Mrázik, Pavol Ferenčík, Vlado Šimo, Milan Šaradin a Eugen Weiner), ktorý tvoril samostatnú komisiu pri SVTVŠ a riadil prácu horských záchranárov vo viacerých záchranárskych spolkoch. Uznesením predsedníctva SV ČSZTV 2.11.1954 boli všetky záchranárske spolky rozpustené a 1.12.1954 sa vytvára Horská služba ako celoštátna organizácia začlenená pod telovýchovu. Vytvorili sa oblastné komisie a ústredná komisia pri ČSZTV a zmenil sa odznak HS. Prvým predsedom HS ČSR bol menovaný Štefan Kovalčík – Tatranská Lomnica, podpredsedom Jiří Rössler – Harachov, propagačno-výchovný pracovník MUDr. Žďára – Vrchlabí, zdravotník MUDr. Stanislav Pospíšil – Tatranská Polianka, hospodár Alois Vlček a Fero Mrázik – člen.
Vznik oblasti Veľká Fatra
Vznik oblasti HS vo VF inicioval pracovník odboru výstavby na MsNV v Martine arch. Karol Koza, ktorý zvolal 22.10.1954 na svojom úrade poradu, kde sa dohodlo vytvorenie oblasti Veľká Fatra Horskej služby SVTVŠ na území budúceho martinského okrsku. Porady sa zúčastnili MUDr. Anton Biringer, lekár THS Vysoké Tatry, Miroslav Kmeť, Milan Vydra, Ján Bojmír, Ivan Fízel a Maxo Kamenár. Vedením prvého okrsku v oblasti bol poverený A.Biringer, technickým vedením K.Koza. K.Koza bol v roku 1956 poverený funkciou náčelníka oblasti, sídlom náčelníctva bol jeho byt vo Vrútkach. Postupne vznikali ďalšie okrsky – Ružomberok, Kremnica, Banská Bystrica, ktoré mali spolu 37 členov, v roku 1962 to bolo už 114 členov, z toho 4 boli profesionálni pracovníci.
V roku 1960 sa začalo s prípravou výstavby záchranných staníc HS, na Donovaloch bol v roku 1966 dokončený Dom HS, následne boli postavené záchranné stanice na Králikoch, Líške, Skalke a Martinských holiach a Malinom Brde. K.Koza v roku 1973 zo zdravotných dôvodov odišiel z HS a náčelníctvo oblasti sa presťahovalo na Donovaly. Vo funkcii náčelníka oblasti sa potom vystriedali pracovníci HS: Jozef Paňák, Fero Maslák, Štefan Lovász, Zdeno Sedláček, Miro Novotný, Vlado Vítek a Vlado Šedek.
Okrsok Martin
Martinský okrsok HS oblasti VF riadil od jeho vzniku Anton Biringer, postupne sa však v krátkych intervaloch vystriedali vo vedení Dezider Šajgalík, Adrián Mišík, Vlado Bágel a Igor Izák. V novembri 1962 bol za vedúceho okrsku zvolený Jožo Daruľa a bol v tejto funkcii až do februára 1983. V roku 1962 mal martinský okrsok HS ČSTV (tak sa vtedy organizácia volala) 25 členov a 5 čakateľov, v okrsku nepôsobil žiadny platený člen. Okrsok mal 2 záchranné stanice – Martinské hole a chatu pod Borišovom. Záchrannú stanicu na Holiach tvorila jedna izba na prízemí turistickej chaty, na Borišove boli iba neúspešné snahy vyčleniť jednu z izieb pre HS. Okrem týchto „záchranných“ staníc boli udržiavané aj tzv. „ohlasovacie stanice“ – Stráne, Gader, Necpalská a Belianska dolina. Tu bol k dispozícii telefón a kontakt na náčelníka oblasti a vedúceho okrsku. Dňa 1.10.1964 nastúpil do okrsku prvý profesionálny člen – Fero Maslák. Približne v lete roku 1967 (podklady nie sú k dispozícii) sa začala stavať ZS na Holiach, v roku 1970 už provizórne slúžila, oficiálne od roku 1974. Vo februári 1974 bola spustená aj SL na MH a súčasne bola podpísaná dohoda o pomoci pri záchrane cestujúcich. Od januára 1976 boli do okrsku pričlenení traja členovia HS z Fačkovského sedla. V priebehu roka 1977 bola snaha slovenského vedenia HS priradiť martinský okrsok do Malej Fatry, nakoniec sa tak nestalo. Počas zimných sezón sa v stálej službe striedali profesionálni členovia alebo brigádnici – Maslák, Guzma, E.Weiner, Paňák, Párička, Marec, Gecelovský, Novotný, Trnka – od decembra 1978 trvale Fero Časo.
Vo februári 1983 bolo zvolené nové vedenie okrsku, vedúcim okrsku sa stal Ľubo Orlický. Okrsok mal 38 členov (z toho 1 prof. člen), 3 čakateľov a 12 čestných a zaslúžilých členov. Záujem o činnosť a členstvo v HS sa zvýšil, boli prijatí noví čakatelia, začalo sa s vylepšením interiéru ZS, uskutočnilo sa prvé spoločenské stretnutie, letný výcvikový tábor v Dedošovej, výsadba stromkov v Gaderi. Letné služby sa vykonávali na Holiach, Borišove a Fačkovskom sedle, v zime aj v Jasenskej doline. Okrsok na celoslovenských pretekoch HS každoročne reprezentovali Ďurík, Vítek, Najšel. 19.apríla 1984 boli v žľabe Ploskej vyprostené a transportované 2 obete lavíny aj za účasti polície (vtedy VB), čo viedlo k následnej spolupráci saj v iných prípadoch. V marci 1985 bola kolaudovaná záchranná stanica v Fačkovskom sedle, postavená v spolupráci s obcou Kľačno. Jarné spol. stretnutia na chate Lysec v Jasenskej doline a v Havranove a LVT sa konali každý rok (Dedošová, Selenec, Žarnovická), zimné výcvikové tábory na Holiach. V zime 1986 sa konali preteky HS VF vo Fačkovskom sedle. Oblastný výbor HS VF rozhodol o zriadení samostatného okrsku Prievidza a tak sa 7.októbra 1988 na ZS vo Fačkovskom sedle uskutočnila zakladajúca schôdza okrsku Prievidza a z martinského okrsku tak odišlo 9 členov. V marci 1989 okrsok zorganizoval celoslovenské preteky HS na Holiach. Kondičné jesenné previerky a lekárske prehliadky u športového lekára sa konali každoročne. Spoločenské zmeny, ktoré koncom roku zaznamenali štáty východnej Európy, neobišli ani okrsok Martin. A tak cez Vianoce 1989 odišla z Martina 8-členná skupina členov HS, aby bezpečne doprevadila autobus s humanitárnou pomocou do Rumunska. Na výročnej schôdzi okrsku, 4.decembra 1990 bol v tajnej voľbe zvolený nový výbor okrsku: predseda okrsku – M.Orvan, člen výboru Ivan Šenšel, Fero Časo bol ustanovený novými stanovami a sa stal aj podpredsedom okrsku. Martinský okrsok v tomto čase tvorilo 30 členov HS (vrátane F.Času), 4 čakatelia a 11 čestných a zaslúžilých členov.
5.novembra 1992 bol za predsedu okrsku zvolený Ďuro Páleš, ktorý vykonával túto funkciu do 28.septembra 2006. Z tohto obdobia sa zachovalo pomerne málo dokumentácie, členovia okrsku vykonávali štandardné služby a činnosti. Situácia v okrsku bola ovplyvnená aj skutočnosťou, že od 1.1.2003 došlo ku zásadnej zmene v organizácii horskej záchrany na Slovensku. Začal platiť zákon o Horskej záchrannej službe. Dobrovoľná zložka naďalej fungovala ako občianske združenie, podľa pôvodného delenia oblastí, členovia HZS sa stali štátnymi zamestnancami.
Zimnou sezónou 2002/2003 začala HS-VF nepretržite slúžiť v stredisku Snowland Valčianska dolina, kde bez prestávky stabilne pôsobí do dnešných dní.
V roku 2012 sa Horská služba Veľká Fatra stala samostatným občianskym združením s právnou subjektivitou. Predsedom oblastného výboru bol Milan Nedeľka. V tom istom roku väčšina našich členov vstúpila do Asociácie horských záchranárov. Dnes sú všetci naši záchranári zároveň aj dobrovoľnými zmluvnými záchranármi HZS v kategórii A (pozemná záchrana), B (základná záchrana), C (záchrana na lyžiarskej trati).
Od leta 2016 až doposiaľ je na čele HS-VF Ján Šimon.
Ľubo Orlický, február 2017
Rozprávania a spomienky našich záchranárov vo výslužbe
Nižšie pripájame rozprávania a spomienky našich starších kolegov vo výslužbe, ktoré dokladujú aký ťažký bol výkon horskej služby v časoch, keď neexistovala mobilná komunikácia, GPS lokalizácia, výzbroj a výstroj bola na celkom inej úrovni ako dnes, doprava z miesta A na miesto B bola veľmi zložitá a absencia dnešnej techniky sa riešila ľudskou silou a odhodlaním. S odstupom niekoľkých desaťročí sa to číta veľmi príjemne, ale z pohľadu záchranára aj z pohľadu pacienta to boli ťažké časy…